Lekári nedávali Jakubkovi šancu na zmenu, jeho stav sa ale vďaka cvičeniam výrazne zlepšil.
Dvojtýždňový pobyt v HENDI CENTRE absolvovala rodina z Prahy prvýkrát, zrejme však nie naposledy. Podobné zariadenia totiž v Českej republike zväčša chýbajú.
“Po úraze Kubík ochrnul od krku nadol, vôbec sa nehýbal. Bol 24 hodín denne, sedem dní v týždni napojený na ventilátor. Povedali nám, že to takto zostane a nemáme čakať, že sa niečo zlepší – napríklad, že bude sám niekedy dýchať alebo sa hýbať. Že si máme na to zvyknúť,“ spomína mama dnes už 3,5 ročného chlapčeka Lenka. Rodičia sa ale rozhodli, že sa s touto situáciou jednoducho nezmieria. Syna si hneď ako to bolo možné zobrali z nemocnice domov a začali s cvičeniami a rehabilitáciami. Dnes sú už na Jakubkovi badať pozitívne zmeny. „ Asi ako každý rodič by som chcela, aby to šlo rýchlejšie a aby sme dnes už boli niekde inde. Ale aj tak to vidím ako obrovský pokrok. Už takmer kompletne rozhýbal ľavú ruku, takže už je samostatnejší, čo sa týka úchopu, a začal taktiež hýbať nohami. Bohužiaľ, pravá ruka zostala ochrnutá, ale aj tam sa už niečo črtá, takže verím, že sa to zlomí,“ pokračuje Kubkova mama.
Jakub utrpel tesne pred svojimi druhými narodeninami zlomeninu krčnej chrbtice po tom, ako naňho spadol záhradný stroj. Negatívne prognózy zo strany lekárov sa, našťastie, nenaplnili. Po trojmesačnom pobyte v nemocnici sa napokon dostal domov a na rad prišli cvičenia a rôzne terapie. „Skúšame všetko, čo sa dá, aby sa jeho stav zlepšil. Na Slovensku – konkrétne v Malackách sme boli na liečbe kmeňovými bunkami. Vďaka našej kamarátke, ktorá bola v Piešťanoch s dcérou, sme sa dozvedeli o HENDI CENTRE. Na Instagrame zdieľala príbehy o tom, ako s malou cvičia, ako sa hrajú, a to ma oslovilo, pretože Jakubko potrebuje pri cvičení aj nejakú zábavu. A zvyčajne sa o ňu starám ja,“ priblížila Lenka.
Rodina z Českej republiky prišla do HENDI CENTRA na dva týždne. Išlo vôbec o prvé zariadenie s komplexnými službami, ktoré doteraz navštívili. Dôležitým faktorom bola pre rodinu okrem blízkosti k českým hraniciam aj pestrá ponuka terapií či možnosť ubytovania. Práve vďaka ucelenému konceptu – teda všetko pod jednou strechou, sa HENDI CENTRUM stáva vyhľadávaným zariadením aj pre množstvo zahraničných klientov.
„Obchádzame rôzne centrá, ale zvyčajne je to len o cvičení alebo napríklad len o ergoterapii. Skúšali sme niekoľko kliník v Prahe, ktoré sú vyložene zamerané na cvičenie, ale nič nás neoslovilo, takže napríklad kvôli Vojtovej metóde dochádzame na Moravu. Páči sa mi, že v HENDI CENTRE je veľa rôznych typov terapií na výber, aj keď je to veľmi náročné, pretože Jakubko tu má veľa vnemov,“ povedala Lenka.
V HENDI CENTRE absolvoval malý milovník áut a dinosaurov muzikoterapiu, canisterpaiu aj masáž vo vode. Súčasťou jeho pobytu boli taktiež cvičenia, pri ktorých sa rozhodne nenudil. „Jakubko je bystrý chlapček, ktorý miluje rozprávky. Získali sme si ho tak, že sme sa počas terapie premenili napríklad na rytierov. On ako hlavný rytier bol kľúčový a všetkých nás zachránil. Samozrejme, používame rôzne hračky, aby sme docielili pohyb, aktívne držanie sa v danej pozícii, aby sme dosiahli, pokiaľ je to možné, jeho aktívnu spoluprácu,“ vysvetľuje hlavná fyzioterapeutka Oddelenia najmenších detí HENDI CENTRA Michaela Mikušová.
Potrebnú adaptáciu na nové prostredie aj zdravotnícky personál zvládol po čase bez problémov. „Netrvalo mu to vôbec dlho a ukázal nám, čo všetko v skutočnosti dokáže. Jeho kondícia je napriek všetkým problémom veľmi dobrá,“ uviedla Michaela Mikušová.
Pri Jakubkovi sa fyzioterapeuti zamerali na uvoľňovanie svalov v dolných končatinách. Následne posilňovali svaly trupu i horných končatín, pričom využívali taktiež cvičenia vo vertikále. Dôležitou motiváciu bola pre neho spoločnosti ďalších detí. „Je rád, keď vidí, že cvičí aj niekto iný, pretože väčšinou je to tak, že všetci ostatní sa naňho len pozerajú. Samozrejme, je aj viac unavený, pretože je zvyknutý spať poobede aspoň dve až tri hodiny. Tu to nejde, pretože na to nie je jednoducho čas,“ dodala Lenka.
Rodina sa plánuje do Piešťan v budúcnosti vrátiť. Tento raz už aj v spoločnosti kamarátky, ktorá ich v tomto prípade inšpirovala. „Čo by som si želala najviac, je, aby bol Kubík schopný samostatne sedieť. Samozrejme, chôdza by bol nádherná, ale sed je našim hlavným cieľom, na ktorý sa teraz upíname,“ uzavrela mama Lenka.